Kto nebýva rád zamilovaný?
Kto nebýva rád zamilovaný?
Pred rokom ho poznali najmä divadelní diváci, dnes sa Marián Miezga (33) zviditeľnil ako doktor Michal Bajza v seriáli Panelák. Má tam päť detí, no koľko by ich s priateľkou Sabinou chcel mať on? A vezmú sa už konečne po deviatich rokoch randenia?
Ako trávite tohtoročné nevyspytateľné leto? Pracoval som až do konca júla, mal som Shakespearovské slávnosti. A práve som sa vrátil po dvoch týždňoch zo Španielska. Nehovorím tomu, že z dovolenky, ale z domova na dlhú služobnú cestu do Bratislavy. V divadle Astorka musíme obnoviť premiéru hry Romeo a Júlia kvôli Lukášovi Latinákovi, ktorý mal pol roka zlomenú nohu. Čakajú ma tvrdé oprašovačky a od septembra aj nakrúcanie Paneláka.
Našli ste si čas aj na petank, v ktorom patríte medzi asi 150 registrovaných hráčov na Slovensku? Našiel, dokonca aj na dovolenke. To miesto v Španielsku sme si s priateľkou vyhliadli aj preto, lebo tam majú petankový klub a ihriská. Je pre mňa veľkou vášňou hrať tento šport. Aj dnes si pôjdem zahádzať guľami. O týždeň sa v prezidentskej záhrade uskutoční turnaj, kde budú súťažiť Švédi, Slovinci, Rakúšania, Maďari, Ukrajinci... Musím trénovať, aby som obstál čo najlepšie.
Petank je šport francúzskych penzistov. Je to pohodová hra, ale dá sa pri nej aj naštvať? A ako! Keď sa vám nepodarí hodiť guľou tak, ako chcete, alebo vystreliť súperovu guľu, alebo vám to na turnaji, kde sa chcete umiestniť, v ten deň nejde, to vie človeka fakt odradiť. Až tak, že z toho bývajú depresie.
Čo je na petanku také vzrušujúce? Samotná hra. Páčili sa mi slová predsedu nášho klubu Dušana Lančariča, ktorého sa jeho kamarát snoubordista opýtal, čo vidí na tom, že hádže oceľové gule k nejakej drevenej guľôčke. On na to: A čo je fascinujúce na tom, že ty sa postavíš na to drevo a spustíš sa dole kopcom? Je to o tej krásnej posadnutosti. Neviem to vysvetliť, ale mne petank učaroval a teším sa na každú chvíľu, keď si ho môžem zahrať.
Máte rád adrenalín. V akej podobe vás uspokojuje najviac? Aj herectvo je svojím spôsobom adrenalín. To, či herec zahrá svoju postavu tak, ako si ju predstavoval, pripravoval, naskúšal, či mu v ten večer vôbec vyjde, či sa na javisku neprihodia neočakávané situácie... Páči sa mi aj športový adrenalín rôzneho druhu, minule som si skočil bungee jumping. Je to krásny spôsob uvoľnenia. Na javisku i v športe.
V predstavení Na koho to slovo padne s kolegami improvizujete. Nezažívate pocit trápnosti, keď náhodou nejaká pointa nevyjde? Improvizácia je naozaj tenký ľad. Buď to vyjde, alebo nie. Môžem byť akokoľvek uvoľnený, ale ak neprichádza fantázia či nápad – čo sa nám už neraz stalo – skončí sa to v nejakej trápnosti. A ak improvizujem sám, je to ešte ťažšie. Ak sme dvaja, ten druhý to môže napraviť. Napadne mu niečo, čoho sa dá chytiť. Niekedy však pointa nie a nie prísť a musíme ju hľadať, na druhej strane je zas úžasné, keď sa zrazu zjaví a ďalej sa navršuje...
Mali ste šťastie aj na shakespearovské postavy. Hrali ste Othella, Merkucia, Lorenza... Shakespeare je čarovný, nadčasový a súčasný zároveň. Do tých postáv možno prevteliť všetko o láske a tá predsa funguje v každom veku a každej dobe. A kto nebýva rád zamilovaný? Hral som žiarlivého Othella a aj v ňom sa dajú nájsť znaky súčasnosti. Shakespeare je úžasný amelodický aj vo veršoch.
Ešte pred rokom ste hrali iba v divadle a dabingu. Zmenil vám seriál Panelák život? Nie. Možno iba v tom, že som viac vyťažený, trikrát- štyrikrát musím týždenne chodiť na Kolibu natáčať a stíhať popri tom aj divadlo.
Netrieska ešte vaša priateľka Sabina dverami? Hnevá ju to, ale zároveň chápe, že je to moje povolanie. Čo už s tým, teraz je obdobie, keď je tej práce viac. Ak ma má rada, musí vydržať.
So Sabinou ste spolu už deväť rokov. Kolega z Astorky Lukáš Latinák sa na jeseň žení. Nebudete ho nasledovať? Je to možné. Kdesi som povedal, že keď sa raz ráno so Sabinou zobudíme a napadne nám , že by sme sa už konečne mohli zobrať, tak sa zoberieme.
V Paneláku ste gynekológ, máte tam dokonca päť detí s tromi ženami. Koľko ich chcete mať vy? Vždy som sníval o dvoch deťoch. Chcel som chlapca a dievča, ale je mi to už jedno, lebo deti mám veľmi rád. A hoci by boli aj tri, bude to v poriadku, len nech sú zdravé.
Nezávidíte niekedy Tomášovi Maštalírovi zOrdinácie v ružovej záhrade tie gynekologické vyšetrenia a chirurgické zákroky? To je práve to, že ja chodím do práce iba pečiatkovať papiere, poriadne som nevidel ani svoju klientelu, možno nejaké tri ženy. Lákala ma medicína a lekárske prostredie, ale moja ordinácia mi to zatiaľ neumožnila. Naposledy som prijal robotu v Česku, ale tam takisto neukazujeme nemocnicu. Tomášovi preto trochu aj závidím, že si môže zaoperovať, prestrihávať pupočné šnúry... Ale uvidíme, čo sa s doktorom Bajzom ešte stane.
Hercov bulvár zaraďuje medzi celebrity. Myslíte si, že to postaveniu herca v spoločnosti pomohlo? Neviem. Keď sme chodili na VŠMU, herci boli ešte známi, ich tváre divákov lákali do divadla. Bolo to úžasné. Skončili sme školu a všetko sa to zrazu vytratilo. Zamrzla filmová i televízna tvorba, mladí kvalitní herci sa nedostali pred kameru, kto ich mal teda poznať? Konečne sa na Slovensku začalo točiť a herci sú tam, kde patria – na televíznej obrazovke. Slovo celebrita nemám príliš rád, skôr by som povedal, že herci sa stávajú známymi. A vďaka tomu diváci opäť začínajú chodiť viac do divadla.
V seriáli Mesto tieňov ste si zahrali vraha. Otvára takáto postava priestor na nejaké emócie, iné rozpoloženie duše? Určite. Mám veľmi rád postavy zloduchov. Dokonca, aj keď dostanem nejakú kladnejšiu postavu, hľadám v nej horšie črty. Mne sa zloduchovia hrajú veľmi dobre. Môžem pri nich nazrieť do seba hlbšie, v každom človeku sa predsa odráža anjel aj diabol.
V Astorke ste štyria spolužiaci z VŠMU – okrem vás Kemka, Latinák a Jakab. Boli ste spolu aj na vojenčine. Neleziete si ešte na nervy? Za tie roky ešte stále nie, hoci ku koncu sezóny už trochu áno. Prídu divadelné prázdniny, každý odíde so svojou partnerkou niekam, koncom augusta si už začíname chýbať a vyvolávame si. Potom sme zas takmer dennodenne spolu.
Vraj ste organizátor všetkých žúrov vo vašom divadle. Podaril sa nejaký aj v tomto lete? Všetci sme organizátori. V divadle máme klub Uchalaňa doma, občas tam usporadúvame nejaké posedenia. Mali sme už maškarný bál aj majáles, niekedy v októbri chystáme mafiánsky večierok, ktorý sme pre našu zaneprázdnenosť koncom minulej sezóny nestihli.
Pozvete naň aj skutočných mafiánov? To nie. Iba sme si to tak nazvali, lebo to bude v štýle mafiánskeho večera tridsiatych rokov minulého storočia. Muži budú mať smokingy a klobúky, ženy boa a klobúčiky, budeme popíjať dobré drinky amožno sa bude hrať aj ruleta...